Nové prístupy v etnológii a sociálnej antropológii na Slovensku最新文献

{"title":"Nové prístupy v etnológii a sociálnej antropológii na Slovensku","authors":"Ľubica Voľanská, Adam Wiesner, Vladimír Bahna","doi":"10.31577/2019.9788022417891.9-24","DOIUrl":"https://doi.org/10.31577/2019.9788022417891.9-24","url":null,"abstract":"Úvodná kapitola predstavuje inovatívne výskumné prístupy v troch vybraných témach v etnologickom bádaní: použitie experimentu pre potreby doplnenia a rozšírenia etnografického výskumu, výskum fungovania organizácií a reflexívne písanie a spolupracujúci prístup v terapii a (auto)etnografii","PeriodicalId":283629,"journal":{"name":"Nové prístupy v etnológii a sociálnej antropológii na Slovensku","volume":"1 1","pages":"0"},"PeriodicalIF":0.0,"publicationDate":"2020-10-16","publicationTypes":"Journal Article","fieldsOfStudy":null,"isOpenAccess":false,"openAccessPdf":"","citationCount":null,"resultStr":null,"platform":"Semanticscholar","paperid":"131115063","PeriodicalName":null,"FirstCategoryId":null,"ListUrlMain":null,"RegionNum":0,"RegionCategory":"","ArticlePicture":[],"TitleCN":null,"AbstractTextCN":null,"PMCID":"","EPubDate":null,"PubModel":null,"JCR":null,"JCRName":null,"Score":null,"Total":0}

{"title":"Experiment v antropológii","authors":"Vladimír Bahna","doi":"10.31577/2019.9788022417891.27-69","DOIUrl":"https://doi.org/10.31577/2019.9788022417891.27-69","url":null,"abstract":"Kapitola Vladimíra Bahnu Experiment v antropológii vysvetľuje základy experimentálneho výskumu a možné prínosy ich využitia v antropológii a príbuzných disciplínach. Hoci experiment patrí k základným nástrojom vedeckej metódy, v antropológii bol a stále je využívaný len okrajovo. V posledných desiatich rokov však dochádza k čoraz častejšiemu využívaniu experimentov aj v antropológii. Deje sa tak predovšetkým v oblastiach interdisciplinárneho prekrývaniu sa s psychológiou, kognitívnou vedou, humánnou ekológiou či experimentálnou ekonómiou – teda s disciplínami, ktoré majú experiment v štandardnej výbave. Hoci je experimentálny výskum postavený na deduktívnom prístupe a testovaní hypotéz, súčasná snaha o jeho využitie v sociálnych a humanitných disciplínach nie je o metodologickej konfrontácii a súperení kvantitatívnych a naturalistických prístupov a intepretatívnych a kvalitatívnych disciplín, ale naopak, o vzájomnej integrácii interpretatívnych, exploratívnych a explanatívnych prístupov, kvalitatívnych a kvantitatívnych metód. Nevyhnutnou súčasťou takéhoto prepojenia je pochopenie nedostatkov a obmedzení v jednotlivých prístupoch a nutnosti použitia interdisciplinárnej integrácie pri ich odstraňovaní. Kapitola je venovaná antropológom, etnológom a iným sociálnym vedcom, ktorí nemajú doposiaľ širšie skúsenosti s experimentami. Je preto do veľkej miery koncipovaná aj ako úvod do logiky experimentálneho výskumu a prehľad základných možností, ktoré tento druh výskumu prináša. Kapitola uvádza základné princípy experimentálneho dizajnu a objasňuje a ch využitie v antropológii.","PeriodicalId":283629,"journal":{"name":"Nové prístupy v etnológii a sociálnej antropológii na Slovensku","volume":"22 1","pages":"0"},"PeriodicalIF":0.0,"publicationDate":"2020-10-16","publicationTypes":"Journal Article","fieldsOfStudy":null,"isOpenAccess":false,"openAccessPdf":"","citationCount":null,"resultStr":null,"platform":"Semanticscholar","paperid":"128638816","PeriodicalName":null,"FirstCategoryId":null,"ListUrlMain":null,"RegionNum":0,"RegionCategory":"","ArticlePicture":[],"TitleCN":null,"AbstractTextCN":null,"PMCID":"","EPubDate":null,"PubModel":null,"JCR":null,"JCRName":null,"Score":null,"Total":0}

{"title":"Organizačná antropológia ako metóda pri výskume nehmotného kultúrneho dedičstva?","authors":"Ľubica Voľanská","doi":"10.31577/2019.9788022417891.70-106","DOIUrl":"https://doi.org/10.31577/2019.9788022417891.70-106","url":null,"abstract":"Kapitola Ľubice Voľanskej Organizačná antropológia ako metóda pri výskume nehmotného kultúrneho dedičstva? sa venuje otázke, či je antropológia organizácií viac ako metóda, alebo skôr ide o využitie etnografie v rámci výskumu organizácií, ktorá zažíva boom v posledných rokoch. V organizáciách rovnako existujú skupiny, ktoré si vytvárajú vlastnú kultúru, tá je však podobná kultúram väčšieho celku, ktorého sú súčasťou (v prípade firmy súčasťou firemnej kultúry) a jej význam môže v niektorých situáciách prevažovať nad inými charakteristikami jednotlivých členov či skupín. Aplikovaný prístup sa sústredí na možné riešenia zistených problémov súvisiacich najmä s komunikáciou medzi jednotlivými skupinami. Vo svojej kapitole Voľanská rozoberá rôzne výzvy, ktoré výskum v organizáciách prináša pre bádateľov a bádateľky: okrem vzťahov medzi členmi organizácie samotnými a ich okolím ide aj o ich expertné postavenie v danej oblasti, synchrónnosť udalostí odohrávajúcich sa v organizácii na rôznych miestach a v neposlednom rade aj o vzťahy medzi výskumníkmi či výskumníčkami a ich partnermi a partnerkami vo výskume. Výziev a špecifík je, pochopiteľne, viac, napríklad aj ideologické alebo finančné záujmy organizácií súvisiace s ochranou zdrojov a konkurenciou medzi organizáciami, ktoré musia bádatelia v teréne rovnako rešpektovať. Kapitola sa navyše zamýšľa nad tým, ako výskum organizácie či inštitúcie môže prispieť k diskusii o tradičnej ľudovej kultúre či nehmotnom kultúrnom dedičstve ako predmete etnologického bádania. Chápanie toho, čo patrí a čo nepatrí do oblasti nehmotného kultúrneho dedičstva, je totiž podmienené lokálnymi tradíciami vedeckého i spoločenského nazerania na problematiku a rovnako podlieha vývoju. Svoj výskum preto Voľanská vníma ako príspevok k diskusii o charaktere nazerania na nehmotné kultúrne dedičstvo na Slovensku a k snahe rozšíriť jeho chápanie v súvislosti s moderným obsahom termínu. Vo svojej kapitole totiž, využívajúc prístupy antropológie organizácií, analyzuje Národný žrebčín v Topoľčiankach ako sociálny priestor, v ktorom po niekoľko generácií prebieha medzigeneračná transmisia chovateľských, športových i výcvikových praktík, ale i od chovu neoddeliteľných prvkov agrárnej kultúry. Sociálny priestor žrebčína ponúka zároveň možnosti výskumu verbálnych prejavov, interpretačného umenia, zvykov a rituálov či tradičného remesla.","PeriodicalId":283629,"journal":{"name":"Nové prístupy v etnológii a sociálnej antropológii na Slovensku","volume":"2 1","pages":"0"},"PeriodicalIF":0.0,"publicationDate":"2020-10-16","publicationTypes":"Journal Article","fieldsOfStudy":null,"isOpenAccess":false,"openAccessPdf":"","citationCount":null,"resultStr":null,"platform":"Semanticscholar","paperid":"133999792","PeriodicalName":null,"FirstCategoryId":null,"ListUrlMain":null,"RegionNum":0,"RegionCategory":"","ArticlePicture":[],"TitleCN":null,"AbstractTextCN":null,"PMCID":"","EPubDate":null,"PubModel":null,"JCR":null,"JCRName":null,"Score":null,"Total":0}

{"title":"New Approaches in Ethnology and Social Anthropology in Slovakia","authors":"Ľubica Voľanská, Adam Wiesner, V. Bahna","doi":"10.31577/2019.9788022417891.151-166","DOIUrl":"https://doi.org/10.31577/2019.9788022417891.151-166","url":null,"abstract":"The chapter presents innovative research approaches in three selected topics in ethnological research: the use of experiment to supplement and expand ethnographic research, research on the functioning of organizations and reflexive writing and collaborative approach in therapy and (auto)ethnography.","PeriodicalId":283629,"journal":{"name":"Nové prístupy v etnológii a sociálnej antropológii na Slovensku","volume":"13 1","pages":"0"},"PeriodicalIF":0.0,"publicationDate":"2020-10-16","publicationTypes":"Journal Article","fieldsOfStudy":null,"isOpenAccess":false,"openAccessPdf":"","citationCount":null,"resultStr":null,"platform":"Semanticscholar","paperid":"133504175","PeriodicalName":null,"FirstCategoryId":null,"ListUrlMain":null,"RegionNum":0,"RegionCategory":"","ArticlePicture":[],"TitleCN":null,"AbstractTextCN":null,"PMCID":"","EPubDate":null,"PubModel":null,"JCR":null,"JCRName":null,"Score":null,"Total":0}

{"title":"Od psaní o sobě ke spolupráci: Reflexivní psaní a spolupracující přístup v terapii a (auto)etnografii","authors":"Adam Wiesner","doi":"10.31577/2019.9788022417891.109-143","DOIUrl":"https://doi.org/10.31577/2019.9788022417891.109-143","url":null,"abstract":"V kapitole Adama Wiesnera Od psaní o sobě ke spolupráci. Reflexivní psaní a spolupracující přístup v terapii a (auto)etnografii sa autor zameriava na preskúmanie filozofického kontextu, ktorý sa spája s postmoderným a reflexívnym obratom v sociálnych vedách a v rámci etnografickej metodológie a esejistiky umožňuje výskumníkom a výskumníčkam využívať viacero možností, ako pracovať s ich dátami. V rámci etnograficke esejistiky teraz máme k dispozícii oveľa viac žánrov a formátov písania, než len tradičný realistický úzus (Van Maanen, 2011) prevzatý z exaktných vied. Tieto nové prístupy však zároveň v súvislosti s písaním o sebe (a iných) prinášajú etickú výzvu, týkajúcu sa otázky hraníc, otvorenosti a zraniteľnosti autora alebo autorky, aj jeho partnerov a partneriek vo výskume. Inšpirovaný skúsenosťou so spolupracujúcim prístupom a naratívnou terapiou sa A. Wiesner snaží identifikovať priesečníky, ktoré boli významné aj pre jeho etnografický terén. Ťažisko týchto spoločných línií vidí predovšetkým v postmodernom prístupe k jazyku ako k dialógu, ktorý umožňuje (spolu)vytváranie nových významov prostredníctvom slobodného kreatívno-analytického procesu, ktorý sa nesnaží o konkrétny jednotný štýl a formát. Namiesto zamerania sa na s odstupom pozorované fakty, ktorým z postmoderného hľadiska chýba plnosť ľudskej reálnej skúsenosti (ktorá je vždy istým spôsobom vtelená, zmyslová, ale zároveň neúplná, fragmentovaná a neohraničená), postmoderné prístupy k reflexívnemu písaniu v rámci spolupracujúcej evokujúcej (auto)etnografie umožňujú dať priestor dátam, ktoré nemajú jednoznačný empirický status ani jednoznačne určený cieľ. Postmoderný prístup k etnografickej esejistike zároveň umožňuje nahradiť tradičný koncept metodologickej triangulácie termínom kryštalizácia, ktorý je viac v súlade s mnohovrstevnatosťou a fragmentáciou postmoderných naratívov, nahrádzajúcich modernistickú snahu o jednotné poznanie. A. Wiesner vo svojom texte predstavuje kreatívno-analytický proces (Creative Analytical Process, CAP) uplatňovaný v rámci reflexívneho písania a evokujúcu autoetnografiu ako príklad vhodných postmoderných prístupov pre využitie tzv. emocionálnych dát (St. Pierre, 1997), ktorým sa prevládajúci realistický štýl v sociálnych vedách snaží úplne vyhnúť. Vďaka silnému kreatívnemu aspektu v postmodernom prístupe k písaniu možno často identifikovať jeho tzv. Terapeutický presah, ktorý sa dotýka nielen samotného autora alebo autorky, ale aj jeho čitateľov a čitateliek a to prostredníctvom princípu rezonancie (Anderson, 2001).","PeriodicalId":283629,"journal":{"name":"Nové prístupy v etnológii a sociálnej antropológii na Slovensku","volume":"1 1","pages":"0"},"PeriodicalIF":0.0,"publicationDate":"2020-10-16","publicationTypes":"Journal Article","fieldsOfStudy":null,"isOpenAccess":false,"openAccessPdf":"","citationCount":null,"resultStr":null,"platform":"Semanticscholar","paperid":"130821497","PeriodicalName":null,"FirstCategoryId":null,"ListUrlMain":null,"RegionNum":0,"RegionCategory":"","ArticlePicture":[],"TitleCN":null,"AbstractTextCN":null,"PMCID":"","EPubDate":null,"PubModel":null,"JCR":null,"JCRName":null,"Score":null,"Total":0}