Climate change increases the drought risk in Central European forests: What are the options for adaptation?

Abstract The paper presents information on the projected drought exposure of Central Europe, describes the anticipated dynamics of the regional forests, and identifies measures facilitating the adaptation of forests to climate change-induced drought risk. On the basis of an ensemble of climate change scenarios we expect substantial drying in southern Slovakia and Hungary, while such trends were found to be less pronounced for the Czech Republic and Austria. In response to these climate trajectories, a change in species composition towards a higher share of drought tolerant species as well as the use of drought resistant provenances are identified as paramount actions in forest adaptation in the region. Adaptation to aggravating climate change may need to use artificial regeneration to enrich local gene pools and increase the drought tolerance of stands. Increasing risks from pests, pathogens and other disturbances are expected as a result of more frequent and severe droughts, underlining the need to put a stronger focus on risk management principles rather than on indicators of productivity in silviculture and forest planning. A consolidation of disturbance monitoring systems and a broader use of pest dynamics and hazard rating models are paramount tools to facilitate this adaptation process in forest management. The effectiveness of all the suggested measures needs to be controlled by efficient forest monitoring systems, the consolidation of which seems to be a timely task. Systematic and long-term implementation of the presented measures should increase forest stability and resilience, and further secure the sustainable provision of ecosystem services under climate change. Abstrakt V článku sú prezentované informácie o očakávanom vývoji sucha v oblasti strednej Európy, je opísaná možná dynamika lesov v podmienkach zmeny klímy, a je vypracovaný systém opatrení umožňujúcich adaptáciu lesov na zmenu klímy. Na základe kolekcie scenárov zmeny klímy bol identifikovaný výrazný nárast intenzity sucha v oblastiach južného Slovenska a Maďarska, zatiaľ čo v oblasti Českej republiky a Rakúska bola zmena relatívne nevýrazná. S ohľadom na tento vývoj predstavuje úprava drevinového zloženia smerom k vyššiemu zastúpeniu sucho tolerujúcich drevín a širšiemu využívaniu proveniencií rezistentných voči suchu jedno zo základných adaptačných opatrení. V prípade výrazných zmien klímy narastá význam umelej obnovy, ktorá predstavuje nástroj na zlepšovanie druhovej a genetickej diverzity porastov a zvyšovanie ich tolerancie voči suchu. Narastajúci vplyv škodcov súvisiaci s rastúcim vplyvom sucha a ďalších abiotických činiteľov naznačuje potrebu orientovať pestovanie a hospodársku úpravu lesa viac na manažment rizík ako na maximalizáciu produkcie. Konsolidácia systémov monitoringu škodlivých činiteľov a širšie využívanie modelov dynamiky škodcov a hodnotenia rizík patria medzi ďalšie dôležité opatrenia podporujúce adaptáciu lesov na zmenu klímy. Všetky uvedené opatrenia musia byť podporené informáciami získanými na základe dlhodobého monitoringu lesa, ktorý však vyžaduje urýchlenú konsolidáciu. Systematická a dlhodobá realizácia prezentovaných opatrení podporí stabilitu a rezilienciu lesov a vytvorí predpoklady pre udržateľné poskytovanie ekosystémových služieb a funkcií v podmienkach zmeny klímy.