NIEKOĽKO POZNÁMOK K NÁMIETKE ZAUJATOSTI V TRESTNOM KONANÍ

The right to a fair trial conducted by an independent and impartial tribunal, extending by analogy to the dimension of independence and impartiality of the law-enforcement authorities (with the exception of relations of superiority and subordination, which cannot be observed in court-structures), the timeliness of which can be also confirmed by the current disturbing findings, related to the failure of the independence of at least part of the judiciary, or (again) at least the individual-observed failure of judges as persons whose mandate has and must be in future guarantor of the right to a fair trial. As far as impartiality is concerned, it must objectively be part of the legal culture of a democratic state. However, for the sake of completeness, it should be added that the legislation only analyzes the state of de lege ferenda and that its actual remittance will always be at least partly dependent on the persons executing the state power, but this fact does not prevent this article from analysing that kind of proceedings. I. ÚVOD Právny režim konania o námietke zaujatosti v zmysle ustanovení § 31 a 32 Trestného poriadku možno propedeuticky rozdeliť do dvoch kategórií. V prvom prípade ide o konania na podklade námietky zaujatosti vznesenej priamo osobou, vystupujúcou v pozícii úradnej osoby a teda osobou, ktorej sa tento dôvod týka (vznesenie námietky vlastnej zaujatosti). V druhom prípade ide o konanie na podklade podania strany trestného konania. Druhá menovaná 1 JUDr., Mgr. PhD., Okresný súd Trnava, Slovenská republika, District Court in Trnava, Slovak republic. 2 S výnimkou právneho názoru súdu vyššieho stupňa. 3 V danom článku používame pre označenie osôb, o ktorých pojednáva priamo Trestný poriadok v § 31 ods. 1 svojho textu sumárny pojem ,,úradná osoba“, ktorý je nepochybne zjednodušením, avšak postačuje pre dosiahnutie účelu výkladu. STUDIA IURIDICA Cassoviensia ISSN 1339-3995, ročník 8.2020, číslo 2 https://doi.org/10.33542/SIC2020-2-02 20 kategória je z praktického uhla pohľadu častejšie sa vyskytujúca a okrem realizácie procesného oprávnenia účastníka možno konštatovať, že nezriedka má aj obštrukčný charakter sledujúci účel predĺženia konania. V prvom prípade môže mať charakter preventívny (v sporných situáciách úradná osoba namietne vlastnú zaujatosť s tým, že nadriadený subjekt o jej prípadnej zaujatosti rozhodne bez záväznosti jej subjektívnym postojom, avšak aj na podklade jej vyjadrenia). Odborná literatúra nezriedka analyzuje otázky súvisiace s námietkou zaujatosti v závislosti od postavenia úradnej osoby (tzn. zaujatosti sudcu, prokurátora, znalca a pod.). V nasledujúcich riadkoch sa zameriame najmä na predpoklady pre konštatovania zaujatosti resp. nezaujatosti, za súčasného rešpektovania rôznorodosti procesného postavenia relevantných osôb. V texte sa nevyhneme dôrazu na postavenie sudcu ako garanta trestného konania, pretože práve na túto osobu sú kladené najprísnejšie požiadavky na jej nestrannosť. Aj súdna prax sa v rozhodujúcej miere venuje analýze zaujatosti a nezaujatosti sudcov, pričom v prípade iných úradných osôb používa skôr primeranú úpravu (ktorú navyše možno často spojiť so široko chápanou procesnou prevenciou, ktorá by v prípade sudcu mohla byť považovaná za odňatie práva na zákonného sudcu). II. NÁMIETKA ZAUJATOSTI A POSTUP PRI KONANÍ O NEJ V prípade zistenia dôvodu zaujatosti, je úradná osoba povinná tento dôvod oznámiť subjektu oprávnenému rozhodnúť o jej prípadnom vylúčení alebo neexistencii dôvodov na takýto postup; uvedenú procedúru je spravidla nevyhnutné dodržať aj v prípade ak existuje dôvod vylúčenia ex lege, v zmysle § 31 ods. 2 a ods. 4 Trestného poriadku, t. j. v prípadoch existencie nevyvrátiteľnej domnienky zaujatosti. 7 1. Sudca pre prípravné konanie/samosudca/člen senátu V prípade sudcu alebo prísediaceho ide o senát nadriadeného súdu, v prípade člena senátu odvolacieho alebo dovolacieho súdu ide o iný senát toho istého súdu, pričom zastupovanie je riešené účinným rozvrhom práce schváleným na daný rok. V prípade, ak námietku zaujatosti voči sudcovi resp. členovi senátu (vrátane predsedu) vznesie strana trestného konania postup je pomerne odlišný, keďže o vylúčení rozhoduje orgán, proti ktorému námietka smeruje – t. j. sudca pre prípravné konanie, samosudca alebo súd v senáte na neverejnom zasadnutí. 4 Nemožno tiež vylúčiť motiváciu k ,,zbaveniu sa“ problémovej veci, ktorá je síce pochopiteľnou, avšak právne nežiadúcou motiváciou. 5 Ak nadobudne čitateľ dojem, že článok pojednáva vo zvýšenej miere o súdnej etape konania, bude to zrejme spôsobené snahou doplniť teoretické úvahy o praktické skúsenosti zo súdnej praxe. V článku sa však snažíme o komplexnejšie poňatie inštitútov, t.j. nielen v súdnej etape konania. 6 Trestný poriadok rozlišuje oznámenie vlastnej zaujatosti úradnej osoby a námietku zaujatosti vznesenú stranou; postup a konanie sa líši v závislosti od postavenia úradnej osoby a úpravy vzťahujúcej sa na toto postavenie. 7 K tomu viď napr.: RAJNIČ, M. – SEPEŠI, P. : Komentár k § 32 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok. EPI komentáre – elektronická verzia alebo RAJNIČ, M. – SEPEŠI, P.: Komentár k § 32 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok. Eurokódex komentár zákona č. 301/2005 Z. z, komentáre – elektronická verzia. 8 V prípade prísediacich používa zákon formuláciu ,,podľa pokynu predsedu senátu“. Ide o mätúci pojem, keďže predseda senátu v takomto prípade určí iného prísediaceho, avšak iba zo zoznamu prísediacich príslušného senátu (okrem prípadu, keď v konaní vystupuje náhradný prísediaci, tento inštitút nie je primárne zameraný na zaujatosť člena senátu, ide však o logickú aktivitu smerujúcu k urýchleniu konania). 9 Pojem ,,strana trestného konania“ je vymedzený v ustanovení § 2 ods. 11 Trestného poriadku, v zmysle ktorého, je v konaní pred súdom stranou ,, ten, proti komu sa vedie trestné konanie, poškodený, zúčastnená osoba a prokurátor; rovnaké postavenie ako strana má aj zástupca občianskeho združenia, dôveryhodná osoba, ako aj iná osoba, na ktorej návrh alebo žiadosť sa konanie vedie alebo ktorá podala opravný prostriedok a v konaní proti mladistvému aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Ak sa v tomto zákone používa pojem strana, rozumie sa tým v predsúdnom konaní aj subjekt trestného konania, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné.“ Je však nepochybné, že z hľadiska periodicity, sú najčastejšie námietky zaujatosti podané obvineným resp. obžalovaným. STUDIA IURIDICA Cassoviensia ISSN 1339-3995, ročník 8.2020, číslo 2 https://doi.org/10.33542/SIC2020-2-02 21 2. Prokurátor V prípade prokurátora rozhoduje o zaujatosti prokurátora aktuálne vykonávajúceho úkony v danej trestnej veci bezprostredne nadriadený prokurátor. Hoci sa uvedený pojem zdá byť pomerne vágnym, osobitný predpis, ktorým je zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, vymedzuje bezprostredne nadriadeného prokurátora v § 53 ods. 1 a 2 svojho textu, pričom aplikabilita na trestné konanie je podčiarknutá aj v odseku 3 citovaného ustanovenia. Zmienená úprava je výrazom monokratického poňatia prokuratúry v podmienkach SR; zároveň upravuje aj aspekt úpravy Európskej prokuratúry. 3. Súdni úradníci V prípade oznámenia zaujatosti probačným a mediačným úradníkom, vyšším súdnym úradníkom alebo súdnym tajomníkom (alebo aj asistentom senátu), o zaujatosti týchto rozhodne predseda senátu, t. j. rozhodnutím vydaným ex cathedra. Podobný postup sa aplikuje aj v prípade námietky zaujatosti vznesenej stranou. 4. Právny čakateľ prokuratúry, asistent prokurátora a zapisovateľ Ak oznámi svoju zaujatosť osoba činná v trestnej veci, kde koná prokurátor (v prípade zapisovateľa, iba v prípade ak je činný pre prokuratúru, napr. v rámci konania o dohode o vine a treste), rozhodne o vylúčení resp. nevylúčení prokurátor, v ktorého veci sú tieto osoby činné (tzn. prokurátor vykonávajúci dozor). Na tomto mieste je teda potrebné pozorovať, že ak sa zaujatosť netýka osoby, ktorej zákon zveruje de facto najvyššiu kompetenciu v rámci danej inštancie (t. j. predseda senátu, resp. osoba nesúca jeho postavenie, alebo dozorujúci prokurátor), je táto kompetencia zverená práve týmto osobám ako osobám nesúcim zodpovednosť za zákonnosť súdneho, resp. prípravného konania. 5. Zapisovateľ resp. asistent senátu a technický asistent Ak sme vyššie poukázali na postavenie asistenta senátu, je potrebné poznamenať, že Trestný poriadok hovorí o zapisovateľovi a tento inštitút je nevyhnutné aplikovať na asistenta senátu. V prípade zaujatosti zapisovateľa rozhoduje ten orgán, ktorý zapisovateľa pribral, v konaní 10 Hoci to Trestný poriadok explicitne neupravuje pôjde najmä o etapu prípravného konania. 11 Bezprostredne nadriadeným prokurátorom je : a) generálny prokurátor, ak ide o námestníka generálneho prokurátora, špeciálneho prokurátora, krajského prokurátora a prokurátora, ktorý vo funkcii národného člena zastupuje Slovenskú republiku v Eurojuste, b) príslušný vedúci prokurátor generálnej prokuratúry, ak ide o ostatných prokurátorov generálnej prokuratúry, c) príslušný krajský prokurátor, ak ide o prokurátora krajskej prokuratúry alebo príslušného okresného prokurátora, d) príslušný okresný prokurátor, ak ide o prokurátora okresnej prokuratúry. Bezprostredne nadriadeným prokurátorom prokurátora Európskej prokuratúry vo veciach patriacich do pôsobnosti Európskej prokuratúry je prokurátor Európskej prokuratúry alebo orgán Európskej prokuratúry podľa osobitného predpisu. 12 Postavenie predsedu senátu má aj sudca pre prípravné konanie a samosudca. 13 Pôjde zrejme o uznesenie, ako v prípravnom konaní, tak aj v súdnom, resp. vykonávacom konaní. 14 Inštitút asistenta prokurátora bol do právneho poriadku SR inkorporovaný zákonom č. 220/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, teda novelou zákona o prokuratúre a ďalších súvisiacich predpisov. Je potrebné dodať, že novela