Remaskulinizačné trendy v národných kultúrach, manipulácia s kultúrnymi symbolmi a mužská identita ako biokultúrny jav

V štúdii analyzujeme texty z viacerých kultúrnych okruhov, v ktorých sa často vyskytujú metafory ako súčasť systémovo prepojených metaforických sietí konceptualizujúcich mužnosť, tematizujúcich jej súčasnú krízu či východiská z nej. Mužským „hrdinom našich čias“ sú dnes podsúvané viaceré prepracované a silné metafory i komplexnejšie metaforické siete, pomocou ktorých môžu konceptualizovať (a následne i „žiť“) svoju vlastnú maskulinitu. Vybrané prototypové metafory analyzujeme hlbšie, ich šírenie, úspešnosť a životnosť nám ukážu až budúce roky. Na „trhu ideí“ dnes vedľa seba ležia Duginovi eurázijskí berserkovia mimoriadne (no nie celkom plošne) obľúbení v „ruskom svete“, Petersonove bojovné homáre oslovujúce západných konzervatívcov, ale aj de Waalovi empatickí, rovnostárski a liberálni bonobovia ako naši „kvetinoví bratranci“, tí sa zase viac pozdávajú liberálnym progresívcom či feministkám. Zvlášť pozoruhodný je Reevesov pokus úplne odmietnuť „povinnú vojenskú službu“ v kultúrnych vojnách, ktorý vyzýva k užitočnému dialógu a k spoločnej akcii všetky znepriatelené strany. Kniha Richarda V. Reevesa „O chlapcoch a mužoch“ je medzníkom, jednou z najdôležitejších súčasných kníh k téme, nielen preto, že je komplexným pohľadom na mužskú krízu, ale aj preto, že hľadá hlbšie korene krízy a ponúka riešenia.