{"title":"Spracovanie valencie substantív v Slovníku súčasného slovenského jazyka","authors":"Martina Ivanová","doi":"10.32798/PF.656","DOIUrl":null,"url":null,"abstract":"Artykuł poświęcony jest walencji rzeczowników i jej opracowaniu we Współczesnym słowniku języka słowackiego (2006, 2011, 2015). Na podstawie danych z przygotowanego tomu czwartego przedstawia zasady i konwencje leksykograficzne opracowania walencji rzeczowników w aparacie gramatycznym jednostek nominalnych. Opisuje również procesy leksykalizacji, w wyniku których powstają rzeczowniki odczasownikowe, które nie są już traktowane jako formy gramatyczne w paradygmacie czasownikowym i reprezentują odrębne jednostki leksykograficzne przetwarzane w słowniku jako niezależne hasła. Jednocześnie opisano faktory procesów leksykalizacyjnych, w tym określone typy modyfikacji walencyjnych, którym podlegają rzeczowniki w porównaniu z ramami walencyjnymi ich jednostek motywujących. W końcowej części opisano najczęściej występujące uzupełnienia walencyjne rzeczowników na podstawie danych słownikowych i korpusowych z korpusu źródłowego Omnia Slovaca III Maior. \nAbstraktPríspevok sa venuje problematike valencie substantív a jej spracovaniu v Slovníku súčasného slovenského jazyka (2006, 2011, 2015). Na základe materiálu z pripravovaného štvrtého zväzku opisuje lexikografické pravidlá a zásady spracovania valencie substantívnych jednotiek v rámci ich gramatického aparátu vo výkladovom typeslovníka. Pozornosť sa tiež venuje procesom lexikalizácie, na základe ktorých sa utvárajú deverbatívne substantíva. Tie sa už nehodnotia ako gramatické formy v rámci slovesnej paradigmy, ale reprezentujú lexikálne jednotky, ktoré sú v slovníku spracované ako samostatné heslá. V príspevku sa tiež venuje pozornosť jednotlivým faktorom lexikalizačných procesov, v rámci nich sa zameriavame najmä na otázky modifikácií valencie, ktoré podstupujú substantívne jednotky s porovnaní s valenčnými parametrami ich verbálnychmotivantov. V poslednej časti príspevku sa sústredíme na opis najfrekventovanejších valenčných foriem, a to na základe slovníkových dát a materiálu z korpusu Omnia Slovaca III Maior.","PeriodicalId":36185,"journal":{"name":"Prace Filologiczne. Literaturoznawstwo","volume":"13 1","pages":""},"PeriodicalIF":0.0000,"publicationDate":"2020-12-15","publicationTypes":"Journal Article","fieldsOfStudy":null,"isOpenAccess":false,"openAccessPdf":"","citationCount":"1","resultStr":null,"platform":"Semanticscholar","paperid":null,"PeriodicalName":"Prace Filologiczne. Literaturoznawstwo","FirstCategoryId":"1085","ListUrlMain":"https://doi.org/10.32798/PF.656","RegionNum":0,"RegionCategory":null,"ArticlePicture":[],"TitleCN":null,"AbstractTextCN":null,"PMCID":null,"EPubDate":"","PubModel":"","JCR":"Q4","JCRName":"Arts and Humanities","Score":null,"Total":0}
引用次数: 1
Abstract
Artykuł poświęcony jest walencji rzeczowników i jej opracowaniu we Współczesnym słowniku języka słowackiego (2006, 2011, 2015). Na podstawie danych z przygotowanego tomu czwartego przedstawia zasady i konwencje leksykograficzne opracowania walencji rzeczowników w aparacie gramatycznym jednostek nominalnych. Opisuje również procesy leksykalizacji, w wyniku których powstają rzeczowniki odczasownikowe, które nie są już traktowane jako formy gramatyczne w paradygmacie czasownikowym i reprezentują odrębne jednostki leksykograficzne przetwarzane w słowniku jako niezależne hasła. Jednocześnie opisano faktory procesów leksykalizacyjnych, w tym określone typy modyfikacji walencyjnych, którym podlegają rzeczowniki w porównaniu z ramami walencyjnymi ich jednostek motywujących. W końcowej części opisano najczęściej występujące uzupełnienia walencyjne rzeczowników na podstawie danych słownikowych i korpusowych z korpusu źródłowego Omnia Slovaca III Maior.
AbstraktPríspevok sa venuje problematike valencie substantív a jej spracovaniu v Slovníku súčasného slovenského jazyka (2006, 2011, 2015). Na základe materiálu z pripravovaného štvrtého zväzku opisuje lexikografické pravidlá a zásady spracovania valencie substantívnych jednotiek v rámci ich gramatického aparátu vo výkladovom typeslovníka. Pozornosť sa tiež venuje procesom lexikalizácie, na základe ktorých sa utvárajú deverbatívne substantíva. Tie sa už nehodnotia ako gramatické formy v rámci slovesnej paradigmy, ale reprezentujú lexikálne jednotky, ktoré sú v slovníku spracované ako samostatné heslá. V príspevku sa tiež venuje pozornosť jednotlivým faktorom lexikalizačných procesov, v rámci nich sa zameriavame najmä na otázky modifikácií valencie, ktoré podstupujú substantívne jednotky s porovnaní s valenčnými parametrami ich verbálnychmotivantov. V poslednej časti príspevku sa sústredíme na opis najfrekventovanejších valenčných foriem, a to na základe slovníkových dát a materiálu z korpusu Omnia Slovaca III Maior.