Človek a montánna krajina neskorého stredoveku a novoveku : príklad Banskej Štiavnice

Abstract

Aktuálnou témou ochrany životného prostredia sa zaoberajú viaceré vedné odbory, medzi nimi aj archeológia (environmental archeology). Banská a hutnícka činnosť človeka vždy negatívne vplývala na prírodu (haldy hlušiny a trosky, kontaminácia vodných tokov, plynové splodiny z hút...), avšak príroda sa s týmito zásahmi človeka vždy vedela vyrovnať. Dôkazom toho je aj širší región Banskej Štiavnice, turisticky atraktívny, zapísaný na listinu UNESCO. Táto oblasť bola atakovaná uvedenou činnosťou najmä v období v období 16.–18. storočia. Relikty možno vidieť dodnes v teréne, ale najmä na vyobrazeniach banských máp v archíve. Názorová dilema o vplyve baníctva a hutníctva na prírodu a človeka nie je známa len pre 20.–21. storočie, ale takou bola paradoxne už v 16. storočí. Veľmi výstižne ju spracoval známy autor o baníctve a hutníctve G. Agricola, ktorý na jednej strane poukázal na škodlivé vplyvy tejto činnosti, ale vedel zhodnotiť aj jej prínos.