Štefánik ako dobrodružstvo histórie

Abstract

Monografia slovenského historika Petra Macha Milan Rastislav Štefánik ako symbol vyšla v roku 2019, ktorý bol na Slovensku Rokom Milana Rastislava Štefánika. V rámci neho sa konal rad vedeckých a odborných podujatí venovaných jeho osobnosti, ako napríklad medzinárodná konferencia Milan Rastislav Štefánik MUŽ SLNKA, ktorú v apríli 2019 zorganizovalo viacero subjektov – Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, Spoločnosť M. R. Štefánika so sídlom v Brezovej pod Bradlom a Mesto Piešťany. Jej výsledkom bol zborník, v ktorom sa na osobnosť Štefánika pozrelo veľmi široké spektrum odborníkov – od astronómov, kozmonautov, politikov, historikov, historikov umenia až po muzeológov. Tomuto roku však dominovali hlavne monografické texty, publikované doma a v zahraničí. Za mimoriadny úspech je možné považovať hlavne vydanie monografie s názvom Milan Rastislav Štefánik od historika Michala Kšiňana nielen v slovenskom jazyku, ale v samostatných vydaniach v nemeckom, anglickom a francúzskom jazyku, hlavne vydanie jeho L’homme qui parlait avec les étoiles. Milan Rastislav Štefánik, héros franco-slovaque de la Grande Guerre v parížskom Eur’Orbem. Počinom je aj vydanie monografie Slavomíra Michálka v anglickom jazyku pod názvom Milan Rastislav Štefánik and those who followed him, ktoré vyšlo v slovenskej VEDE a nemeckom vydavateľstve Peter Lang. O Štefánikovej osobnosti sú vďaka tomu dostupné informácie pre bádateľov i jeho obdivovateľov v troch svetových jazykoch. Obálku Machovej monografie trochu provokatívne, ale zároveň aj symbolicky a v súlade s obsahovým zameraním textu, tvorí Štefánikov portrét od ilustrátora Jozefa Giertliho Danglára. Ako píše v tiráži sám P. Macho: „[...] obsahuje symbolické atribúty a odkazy spojené s M. R. Štefánikom (generálsku čiapku, jeho heslo vytetované na ramene, vojenskú známku s číslom planétky pomenovanej po Štefánikovi atď.)“ (s. 2). Provokatívnosť obálky je spojená s textom nezvyčajnejším pohľadom Petra Macha na danú osobnosť. Ako historik sa nezameriava na skúmanie Štefánikovho života, ale mapuje spôsob jeho zobrazovania od jeho skonu po nedávnu súčasnosť v rôznych súvislostiach. Tie sú tematizované v šiestich kapitolách, v ktorých sleduje jednak veľmi odlišné až kontroverzné vnímanie tejto osobnosti v období prvej Československej republiky, vojnového Slovenského štátu, v rokoch od skončenia druhej svetovej vojny do roku 1948, v čase socializmu a v menšej miere aj v súčasnosti. Prvá kapitola má názov Ako sa vedec s dobrodružným životom stal národným hrdinom, druhá Neobyčajná história Štefánikovej pozostalosti, tretia Posmrtný kult M. R. Štefánika medzi ideológiou a umením, štvrtá Štefánik vo verejnom priestore slovenských miest, piata Slovanstvo a Štefánik ako symbol v kontexte dobových medzištátnych vzťahov a posledná Štefánik a Bradlo v kontexte politiky, ideológie, identity a festivitnej kultúry – 1938–1939 a 1968–1969. Kľúčom k takémuto neštandardnému uchopeniu Štefánikovej osobnosti, k sledovaniu spôsobov a foriem prisvojovania si jeho osobnosti až pozmeňovania a prekrúcania historických faktov a ich významu je pre Macha proces spoločensko-politickej a náboženskej mýtizácie udalostí a života nielen významných osobností. Je tesne spätá s tradovanou historickou pamäťou šírenou ústnym podaním a s tým súvisiacou potrebnou či presnejšie nevyhnutným vytváraním obrazu národného hrdinu alebo antického héroa, či národného svätca – mučeníka a spasiteľa. V prípade Štefánika, jeho obraz ako národného hrdinu autor nespája iba so zásluhami o vznik prvého spoločného – samostatného – štátu Čechov a Slovákov, ale so stáročnou snahou Slovákov i Čechov o osamostatnenie, o vytvorenie štátu(ov), ktorý by bol nezávislý na Rakúsko-Uhorskej monarchii či Nemeckej ríši. V prípade pretvárania jeho obrazu 24 / 2021 / 2