Management of central venous catheter

Abstract

Zavedenie kanylacie centralneho venozneho systemu do klinickej praxe, predstavuje výrazný pokrok v liecbe pacienta. Zaroveň reprezentuje invazivnu techniku spojenu s narusenim kožnej bariery priamym vstupom do centralneho krvneho toku, s technickými rizikami, infekcnými a trombotickými komplikaciami.Cieľ: Cieľom prace bolo zistiť rozdiely medzi ramcovými procesualnymi standardmi MZ SR (Ministerstvo zdravotnictva Slovenskej republiky) c. 48, 49 a lokalnymi postupmi, ktore sa použivaju na Jednotke intenzivnej starostlivosti, Kliniky transplantacnej a cievnej chirurgie v Martinskej fakultnej nemocnici (MFN) u pacientov so zavedeným centralnym venoznym katerom. Zaroveň identifikovať najcastejsie sa vyskytujuce komplikacie.Metody: Pre zber empirických informacii sme použili metodu auditu (pozorovanie, merania a studium dokumentacie). Výsledky: Na rozdiel od standardu c. 48 sa použiva pri prevaze transparentna semipermiabilna folia, do neobsadených uzaverov sa aplikuje celaskonova zatka a nepouživa sa antibioticka masť. Pri manipulacii s centralnym venoznym katetrom nie je pacient vo vodorovnej polohe a pri rozpajani infuznych suprav sa nepouživa dezinfekcný pripravok. Najcastejsou komplikaciou bol pritomný hematom(66 %), bolesť (60 %) a leukocytoza (63 %).Zavery: Zistene rozdiely v procesualnych kriteriach medzi standardmi MZ SR c. 48, 49 a postupom prace na JIS negativne neovplyvnili priebeh zavadzania centralneho venozneho katetra (CVK) a naslednu starostlivosť o centralny venozny vstup (CVV) a CVK. Použivanie osetrovateľských standardov ma význam pre zabezpecenie kvalitnej a efektivnej starostlivosti. Je vsak doležite, aby standardy boli vytvorene tak, aby spĺňali osetrovateľsku prax založenu na dokazoch.